Kedy sa polícia naučí pracovať s davom a predvídať?

Udalosti, ktoré sa odohrali v sobotu 20. Júna 2015 v Bratislave priniesli množstvo emócií na obidvoch stranách. Nechcem v tomto článku polemizovať o probléme imigrantov, o oprávnenosti pochodu, alebo anti-pochodu, ani o tom, ako mal premiér na celú situáciu zareagovať.

 

To, čo ma po podrobnom preskúmaní video záznamov, fotografií a osobných rozhovorov s ľuďmi, ktorí boli priamo účastní City Downhill World Tour zaráža je, ako (ne)reagovala polícia a ako vôbec k takej situácii mohlo prísť.

 

Mal som dnes dlhý telefonát s Radovanom Bránikom, rozoberali sme sobotné udalosti, bavili sme sa o tom ako reagovala polícia, ako bola pripravená a podobne. S Radom sa trochu rozchádzame v názoroch na pripravenosť polície. Jeho názor je, že polícia reagovala dobre, bola pripravená a zvládla to. Tiež obhajuje rozhodnutie veliaceho dôstojníka, ohľadom rozmiestnenia policajných tímov – ochrana a udržanie davu v meste (pochod + anti-pochod/blokáda), ochrana strategických objektov (úrad vlády, parlament) a tiež ochrana GLOBSEC-u, ktorý sa konal v hoteli Kempinski.

 

Mám za to, že celý problém vznikol nedostatočným predvídaním, plánovaním a prípravou. Vo Veľkej Británii každému takémuto podujatiu (demonštrácia, pochod, aj športové podujatie typu CDWT) predchádza tzv. risk assessment – posúdenie rizík. Podobnú analýzu sme pripravovali s Radovanom Bránikom ako súčasť bezpečnostného projektu na Národnom pochode za život v Košiciach, v menšom takúto analýzu u nás vo firme robíme na každé jedno podujatie.

 

Napadá ma niekoľko otázok voči policajnému zboru, ale aj voči úradníkom, ktorí podpisovali povolenie na akciu:

 

1) Bol pred podujatím spracovaný kompletný risk assesment, ktorý zohľadňoval okrem samotnej demonštrácie aj ostatné ohlásené akcie v meste ako blokáda pochodu, konferencia GLOBSEC, športové podujatie City Downhill World Tour?

 

2) Ukázala analýza, že trasa CDWT môže byť potenciálnou prekážkou pre dav, resp. skupinu účastníkov pochodu? Uvedomovala si polícia vopred, že bezpečnostné zábrany, ktoré sú súčasťou zabezpečenia pretekárskej trasy môžu byť účastníkmi pochodu vnímané ako policajné zátarasy a že bez prítomnosti polície je reálna šanca, že budú zničené, resp. odstránené?

 

3) Bolo vytvorený dostatočne flexibilný a rýchly komunikačný kanál s kamerovým pracoviskom Mestskej polície, ktorý by umožnil rýchlu informáciu o pohybe skupiny osôb smerom k dejisku spomínaného športového podujatia?

 

 

Na vyššie uvedenom videu je vidieť (čas 0:47), že spomínaná skupina útočníkov prudko zmenila trasu pohybu (predpokladám, kvôli prítomnosti policajných zložiek dolu pri moste), moja otázka teda znie:

 

4) Ak bola prítomnosť týchto policajných zložiek vopred plánovaná, nenapadlo nikoho, že zablokovanie demonštrantov v tomto mieste môže spôsobiť ich roztratenie medzi dav divákov CDWT a ich prípadný pohyb smerom k hradu po trase, ktorá bola obklopená divákmi, ktorí s protestom žiadnym spôsobom nesúviseli?

 

 

Toto video ukazuje ďalší nebezpečný moment, keď sa dav rozbehol smerom k hradu po trase – logicky, priestor nebol upravený a prispôsobený na to, aby po ňom išlo v rýchlosti väčšie množstvo ľudí. Len veľkým zázrakom sa našťastie nikomu nič nestalo – stačia by jedna skrížená zábrana, niekoľko ľudí, ktorí by sa potkli, o pár ľudí viac utekajúcich jedným smerom – a mohlo to dopadnúť oveľa horšie. Kto by za to niesol zodpovednosť? Organizátor? Policajti? Účastníci demonštrácie?

 

Súhlasím s vyjadrením pána ministra Kaliňáka, že polícia nemôže strážiť každý jeden výklad v meste. Ale dav ľudí, ktorý sa stretne pri úplne inej príležitosti ako demonštranti, dav v ktorom sa nachádzajú rodiny s malými deťmi, dav ktorý sa nachádza v blízkosti problémovej demonštrácie  – to nie je sklenený výklad. A stačilo málo a pán minister by svoju slávnu vetu „Nikto nezomrel a mesto nie je podpálené“ musel formulovať úplne ináč.

 

Na záver: Netvrdím, že polícia bola povinná vytvoriť samostatný policajný kordón kvôli CDWT, netvrdím, že jediné riešenie bolo zdvojnásobiť počet nasadených policajtov, ale rozhodne si stojím za tým, že takýmto situáciám sa dá úplne zamedziť, alebo ich aspoň výrazne eliminovať. Spoločné prípravné stretnutia, koordinácia medzi organizátormi súvisiacich (nie obsahovo, ale priestorovo) podujatí, predvídanie, posúdenie rizík a znalosť práce s davom sú kľúčovými, ak chceme v budúcnosti predísť podobným situáciám.

 

Martin Královič

 

Autor je absolventom Buckinghamshire New University v odbore Crowd Safety Management. Je autorom bezpečnostných projektov viacerých slovenských podujatí, špecializuje sa na prácu s davom a spoluprácu s bezpečnostnými a záchrannými zložkami na podujatiach. 

Leave a Reply

You must be logged in to post a comment. Click here to login